Alergia
Alergia je neprimeraná reakcia imunitného systému organizmu na látky, s ktorými sa stretávame v každodennom živote. Alergia sa prejavuje ako hypersenzitívna reakcia na faktory, ktoré nazývame antigény a alergény. Následkom aktivity takejto reakcie v imunitnom systéme je poškodenie tkaniva alebo až orgánu. V šesťdesiatich rokoch minulého storočia Robin Coombs a Philip Gell klasifikovali imunopatologické reakcie do 4 kategórií. Prvé tri kategórie prestavujú reakciu imunitného systému, ktorá sa rozbieha rýchlo a poškodzuje tkanivá a orgány. Posledná 4. kategória, ktorej reakcia nastupuje až po 72 hodinách, má za následok najčastejšie poškodenie kože.
Najčastejším typom alergie vyskytujúcim sa u ľudí je I. typ podľa Coombsa a Gella- sprostredkovaný IgE. V dnešnej dobe na ňu trpí 35- 40% populácie. Medzi prejavy patrí astma, ekzém, sezónnu či celoročnú rinitídu, tráviace ťažkosti, anafylaxiu.
Na vznik u alergického ochorenia sa podieľajú 2 faktory- genetická predispozícia a vplyv prostredia. Matka je dôraznejší darca génov- dieťa má vyššiu pravdepodobnosť stať sa alergikom. Pri obidvoch rodičoch má dieťa na atópiu takmer stopercentnú predispozíciu (Pružinec,2005).[1]
Atópia je dedičný sklon k alergii. Typickými prejavmi atópie sú atopický ekzém, peľová alergia a alergická astma. Atopici majú vrodenú schopnosť tvoriť protilátky IgE (imunoglobínu E). Tieto látky reagujú na alergény vonkajšieho prostredia (pele, pliesne, roztoče atď.).
[1] Pružinec, P.: Alergie a antihistaminiká. Bratislava: Bonus, 2005. s. 15. ISBN 80-968491-6-6.